Metamorfózy dedičského práva v eschatológii človeka

Objektom a subjektom vedeckého dialógu sa stane človek ako telesne konečné spoločenské aj právne individuum a jeho posledné veci v završujúcej sa fáze života, a to nielen z pohľadu práva, právnych normatívnych systémov.
Právo vždy reagovalo a bude reagovať na smrť ako významný kultúrny a spoločensko-právny fenomén, extenzívne alebo reštriktívne poskytujúce človeku právne možnosti cestou zákona alebo úkonov mortis causa (realizujúcich testamentárnu slobodu) pri zodpovedaní otázky, ako najlepšie usporiadať ostatné majetkové a osobné veci pre prípad svojej smrti.
Akými prostriedkami a s akými výsledkami sa ľudstvo v premenách času vysporiadavalo s právnou aj mimoprávnou otázkou spoločenského a právneho nástupníctva (sukcesie) bude predmetom vedecky plodnej konferenčnej diskusie. Premeny dedičského práva, odpovedajúceho právnymi prostriedkami na konečnú právnu (a to nielen majetkovú) dispozíciu človeka, sa môžu rozšíriť na všeobecný historický rozmer konferencie, v ktorom sa organizátori rozhodli poskytnúť vedecký priestor aj pre našich kolegov všeobecných historikov, ktorých daná kardinálna téma života človeka môže zaujať.